Slovenský raj

Slovenský raj je horské pásmo na východnom Slovensku v oblasti Spiša. Je považovaný za jednu z najkrajších prírodných oblastí Slovenska. Z geomorfologického hľadiska leží v severovýchodnej časti Slovenského Rudohoria a juhovýchodnej časti Fatransko-tatranskej oblasti. Oblasti horského pásma Slovenského raja chráni Národný park Slovenský raj, ktorý je jedným z deviatich národných parkov na Slovensku.

Je charakteristický členitým terénom – roklinami, potokmi s vodopádmi a krasovými formami, ktoré sú pre turistov sprístupnené formou chodníkov, v náročnejších častiach aj technickými pomôckami.

Slovenský raj má rozlohu asi 210 km² na území okresov Spišská Nová Ves Poprad a Rožňava. Pretekajú ním rieky Hornád a Hnilec. Lesy pokrývajú až 90% územia parku, ide najmä o jedľovo-bukové lesy, dealpínske lesy ale aj zmiešané lesy. Najvyšší vrch je Boroviak v masíve Ondrejisko (1 272 m n. m.), najnižším miestom je koryto Hornádu (466 m n. m.).

Viac informácií TU

Šikľavá skala

Neďaleko pravého brehu Hornádu medzi obcami Matejovce nad Hornádom a Chrasť nad Hornádom sa nachádza rozsiahly vápencovo-zlepencový skalný útvar odkrytý erozívnou činnosťou rieky, tzv. Šikľavá skala. Dlhý previs s vodopádom obklopený skalnými bralami, krátkymi prielomovými dolinami a drobnými jaskyňami je ideálne navštíviť v zime, kedy zamrznutá stekajúca voda vytvára skutočne strhujúcu scenériu. Prekrásne ľadové steny, stĺpy a cencúle ohromných rozmerov nenechajú napriek studenému podnebiu chladným ani jedného návštevníka. Kto sa vyberie na návštevu lokality mimo zimy, mal by si vziať pevnú nepremokavú obuv, v okolí útvaru sa totiž nachádzajú zamokrené plochy a burina. Šikľavá skala je prístupná po lúčnej ceste spájajúcej Matejovce nad Hornádom a Chrasť nad Hornádom. Na ceste nad útvarom sa nachádza informačná tabuľa.

Levoča

Levoča je mesto na severovýchodnom Slovensku, ležiace v Prešovskom kraji. Od roku 2009 je zapísaná na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Mesto sa rozkladá v údolí Levočského potoka v Levočskej kotline, na južnom okraji Levočských vrchov. Levočou prechádza cesta I/18 z Popradu na Prešov, na ktorú sa pripája II/533 do Spišskej Novej Vsi. Južne od mesta vedie diaľnica D1, železničné spojenie zabezpečuje trať Spišská Nová Ves – Levoča. Levoča je vzdialená 9 km severne od Spišskej Novej Vsi, 55 km západne od Prešova a 24 km východne od Popradu.

Levoča vznikla z dvoch pôvodných slovanských osád, ktoré pravdepodobne spustošili Mongoli v roku 1241. Najstarším písomným dokladom, v ktorom sa prvýkrát vyskytuje pomenovanie Levoče ako „Leucha“, je listina kráľa Bela IV. z roku 1249. V roku 1271 sa Levoča stala hlavným mestom Spoločenstva spišských Sasov. V roku 1317 sa už spomína výslovne ako kráľovské mesto.

Jej rozvoju podstatne pomohla výsada práva skladu, udelená Levoči Karolom Róbertom v roku 1321. Táto výsada nútila zahraničných kupcov zostať v meste 15 dní a ponúknuť svoj tovar na predaj. Kráľ Žigmund oslobodil v roku 1402 levočských kupcov od práva skladu iných miest, v roku 1411 rozšíril levočské právo skladu aj na domácich kupcov. V roku 1419 boli Levočania oslobodení od platenia tridsiatkov v celom Uhorsku. Tým sa otvorili neobyčajné možnosti slobodného obchodovania.

Priaznivý vývoj mesta vyvrcholil na prelome 15. a 16. storočia a umožnil vznik takých umeleckých skvostov, akým je dielo Majstra Pavla z Levoče v Chráme sv. Jakuba. Sľubný vývoj mesta prerušil v 16. storočí rozsiahly požiar a v 17. storočí protihabsburgovské povstania. Napriek tomu Levoča v tomto období zostala centrom Spiša a v 19. storočí sa stáva strediskom slovenského národného hnutia.

Bolo tu založené známe Levočské lýceum, na ktoré prišli v r. 1844, po zosadení Ľudovíta Štúra z katedry, jeho žiaci z Bratislavy na čele s Jankom Franciscim. Z významných slovenských básnikov a národných dejateľov, ktorí v Levoči študovali alebo pôsobili, treba spomenúť Jána Botta, Janka Kráľa, Ľudovíta Kubániho, Pavla Dobšinského, dr. Vavra Šrobára, Alberta Škarvana a iné.

Viac informácií TU

Spišský hrad

Spišský hrad je hradná zrúcanina zaberajúca vrchol travertínovej kopy Spišský hradný vrch, tvoriaca dominantu širokého okolia na hlavnom cestnom ťahu spájajúcom východoslovenské regióny Spiš a Šariš. Je nielen dokladom vývoja architektúry od 12. do 18. storočia u nás, ale svojou rozlohou prevyšujúcou 4 hektáre (presne 41 426 m²) je jeden z najväčších hradných komplexov na Slovensku.

Napriek tomu, že sa vypína nad mestom Spišské Podhradie, katastrálne patrí územiu obce Žehra (jej miestnej časti Hodkovce) v okrese Spišská Nová Ves v Košickom kraji.

Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou a od roku 1993 je ako súčasť pamiatkového súboru Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia zapísaný v Zozname Svetového dedičstva UNESCO. Od roku 1990 je hradné bralo spolu s hradným komplexom chránené ako chránený prírodný výtvor, od roku 1996 ako národná prírodná pamiatka Spišský hradný vrch. Od roku 2004 je súčasťou chráneného územia európskeho významu v rámci európskej siete chránených území Natura 2000 SKUEV0105 Spišskopodhradské travertíny.

Viac informácií TU

Spišská Kapitula

Spišská Kapitula je niekdajšia samostatná obec na východnom Slovensku v Hornádskej kotline, od roku 1948 súčasť Spišského Podhradia. Doložená je už v roku 1235, od 12. storočia bola sídlom spišského prepošta, od roku 1776 spišského biskupstva. Bola jedným z centier cirkevného školstva na Slovensku. Nachádza sa tu románska katedrála Svätého Martina z 1245 – 1273.

V 13. storočí tu bola situovaná tzv. kapitulská škola, od polovice 17. storočia gymnázium.

V rokoch 1819 – 1950 tu existoval prvý slovenský i uhorský ústav pre výchovu učiteľov základných škôl.

V rokoch 1815 – 1849 tu bolo bohoslovecké učilište.